Je nedeľa, krátko po 23. hodine v noci a mobilný telefón, v ktorom mám z bezpečnostných dôvodov nastavené varovanie pred náletom na Ukrajine, mi len pred niekoľkými minútami sirénou ohlásil začiatok náletu na Kyjev. V priebehu asi 4 minút bola bezpečnostná hrozba postupne rozšírená na celú Ukrajinu.
Možno, vlastne dosť určite to nikoho zo Slovenska nepostaví do pozoru a iba v málokom to vzbudí obavy. No je potrebné uvedomiť si, že vyhlásený poplach je aj na Zakarpatskej Ukrajine, a teda priamo za našimi hranicami.
Pred niečo viac ako týždňom, po mojom príchode do Kyjeva, pri riešení check-inu v hoteli Ukrajina priamo na Majdane, hneď po zaplatení účtu sme boli informovaní o pravidlách pri vyhlásení poplachu – leteckého náletu.
Po celom hoteli, ale nielen hoteli, aj v meste, na verejných priestranstvách sa nachádzajú výrazné šípky so smerovaním k najbližšiemu úkrytu.
Po poslednej návšteve Ukrajiny vnímam jej okupáciu výrazne citlivejšie ako pred ňou. Viem to porovnať s bombardovaním Náhorného Karabachu a jeho hlavného mesta Stepanakert, kde som pri správach rozmýšľal, čo z toho čo osobne poznám, počas dňa alebo v noci Azerbajdžánci v meste zlikvidujú.
Na Ukrajine, ruskí okupanti na rozkaz prezidenta Putina so zemou zrovnali Mariupoľ, Berďansk, Konstantynivku a bombardujú aj UNESCO-m chránenú Odesu. Kultúrne a historické pamiatky svetového významu v Odese prežili I. aj II. svetovú vojnu. S najväčšou pravdepodobnosťou neprežijú bombardovanie bezcharakterného, amorálneho a psychopatického Putina, ktorého činy žiaľ stále obhajuje aj u nás v anonymných diskusiách stále plno zvrhlých a rovnako amorálnych jedincov.
V Kyjeve, respektíve na Ukrajine je o hodinu viac, a teda zhruba pol jednej. Desaťtisíce až státisíce ľudí namiesto spánku, mieria do krytov, pivníc, alebo aspoň k výťahovým šachtám v panelákoch, aby boli chránení od okien aspoň dvomi stenami. My tu zatiaľ môžeme spať kľudne. Otázka je, dokedy…