Liptovské múzeum |MM| Priamo na mieste Múzea liptovskej dediny v Pribyline si takmer rovnomenné občianske združenie pripomenulo 30 rokov od svojho založenia. Jeho členmi sú nielen zanietení jednotlivci, ale aj súkromné firmy, cirkvi či celé obce, ktoré dlhé roky aktívne vyvíjajú snahu za rozvoj múzea v prírode. Tento raz skanzenu darovali organ z roku 1904.
Jedným z hlavných cieľov založenia neziskovej organizácie bola podpora dobudovania kostola Panny Márie zo zatopenej Liptovskej Mary. Z pôvodného objektu kostola sa uchoval barokový hlavný a bočný oltár, renesančné lavice, krstiteľnica a ďalší mobiliár. Chýbal však organ. „Napriek pátraniu sa nám ten pôvodný nepodarilo nájsť. Tak sme sa rozhodli hľadať iný nástroj a jeden sme našli v evanjelickom kostole vo Vrbove, kde nemal využitie,“ zaspomínala Iveta Zuskinová, zakladateľka o.z. Spoločnosť priateľov múzea liptovskej dediny.
Dvadsať rokov však združenie múzeu organ iba zapožičiavalo. Preto sa jeho členovia rozhodli neogotický nástroj v hodnote viac ako 50-tisíc eur podarovať. „Priali by sme si, aby sa doplnil do zbierkového fondu Liptovského múzea s podmienkou, že bude trvalou súčasťou expozície kostola,“ doplnila etnologička a dlhoročná riaditeľka Liptovského múzea, ktorá stála pri zrode a budovaní pribylinského skanzenu. „Pani Zuskinová je stále publikačne a pracovne aktívna, aj preto sme spoluprácu s ňou nikdy nepretrhli. Naďalej plánujeme spoločne pracovať na zaujímavých projektoch, ktoré sa týkajú múzea v Pribyline. Dar od občianskeho združenia s vďakou prijímame. Vzhľadom na výbornú akustiku kostola a kvalitný zvuk organu sa budeme snažiť verejnosti prinášať čo najviac kultúrno-hudobných zážitkov,“ dodal Martin Hromada, riaditeľ Liptovského múzea.
Pomohli preložiť lesnú železničku
Jednou z množstva aktivít, ktorú sa združeniu podarilo zrealizovať, bolo preloženie Považskej lesnej železničky do areálu skanzenu. Vo svojej dobe bola najdlhšou lesnou železnicou na Slovensku. V roku 1972 však bola jej prevádzka zrušená. „Hľadali sme možnosti jej záchrany v pôvodnom prostredí, ale v areáli depa sa začal kradnúť koľajový materiál. Aj objekt bývalého depa sa stal predmetom útokov vandalov a zlodejov, ktorí začali vo veľkom ničiť vzácny historický park a jeho časti odpredávali do zberných surovín. Zostalo nám tak jediné riešenie – presťahovať historický fond železničky do skanzenu v Pribyline,“ dodala I. Zuskinová.